Chov Anglonubijských kôz (AN)
Plemeno Anglonubijská koza je veľké mliečne plemeno kozy známe pre jej veľmi kvalitné a chutné mlieko bez charakteristického kozieho zápachu. Jeho vysoký obsah tuku a bielkoviny je veľmi cenený výrobcami jemných syrov.
Táto koza bola vyšľachtená v 19. storočí na britských ostrovoch krížením anglických, blízkovýchodných a severoafrických kozích plemien. Pre Anglonubijské kozy je charakteristická klabonosá hlava a široké zvislé dlhé uši.
Povahou je Anglonubijská koza veľmi inteligentný aristokrat.
Na vzniku Anglonubijských kôz sa podieľalo indické plemeno Jumna pari, egyptské Zairaibi, Chitral z Pakistanu a anglické mliečne plemená. Krížencov týchto plemien v roku 1893 nazvali Anglo-nubijské kozy.
V roku 1910 bolo plemeno Anglonubojská koza vo Veľkej Británii zapísané do plemennej knihy.
Nnubijka je veľkého telesného rámca s pevnou konštitúciou, na vysokých nohách, s typickou klabonosou hlavou a širokými zvislými uši.
Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Rohaté kozy majú rohy nasadené široko od seba, smerujúce dozadu a nemali by vybočovať von. Je u nich tiež bezrohosť a povolené odrohovanie.
Krk kôz je bez príveskov.
Chrbát je rovný a dlhý, v kríži môžu byť mierne vyššie ako v kohútiku.
Vemeno je pologuľovité jemné so širokou základňou.
Polovky nie sú výrazne oddelené.
Srsť majú krátku, jemnú, u Anglonubijských capov sa môžu vyskytovať aj dlhšie chlpy, sfarbenie je u oboch pohlaví nejednotné.
Medzi Anglonubijskými kozami sa vyskytujú jedinci bielej, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej až čiernej farby, prípadne aj strakaté, alebo maskáčové a „plesnivé“.
Živá hmotnosť Anglonubijských kôz, pri priemernej výške v kohútiku 80 cm, je 60-80 kg, Anglo-nubijských capov s priemernou výškou v kohútiku 90 cm je 90-100 kg.
V niektorých chovoch sa vyskytujú aj robustnejší jedinci tohto plemena, kozy dosahujú hmotnosť 110 kg a capu až 140 kg.
Okrem Anglicka sú Anglo-nubijské kozy rozšírené v Írsku, Austrálii, Kanade, USA, Južnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe.
Ustajnenie kôz.
Veľkosť chlievika je daná predpokladaným počtom chovaných zvierat. Ak uvažujeme aj o valeriány, musíme počítať s tým, že okrem pripúšťania ho budeme mať oddeleného alebo sa zmierime so skutočnosťou, že sa nám budú kozľatá rodiť v akúkoľvek ročnú dobu, čo nie je optimálne. Odporúčaná veľkosť chlievika je 1,5 m2 na zviera a 2,5 m2 pre kozu s kozľami.
Kozám stačí prístrešok proti dažďu, slnku a vetru. Kozy zle znáša vlhko a prievan. Pre zimné obdobie je lepšie uzatvárateľný chlievik, ktorý zatváram hlavne na noc.
U nás sú všetky kozy v spoločnom chlieviku, len v období pôrodov, má každá koza svoj box o veľkosti 2× 2 m, tak aby mali svoj pokoj na pôrod a prvé dni po pôrode. Keď sú kozľatá v poriadku, tak idú po dvoch dňoch zase do spoločného chlievika s možnosťou vonkajšieho výbehu. Kozlíci majú u nás vlastný dvojdomček s oddelenými výbehmi. Počas roka sú plemenníci v tomto priestore.
Kozlíci sa môžu aj prať, keď vidia a cítia rozprskané (októbrové) kozy. Mladí valeriány tiež odchádzajú po odstave do tohto priestoru. Sú tu do bonitácie, po ktorej odchádzajú k novým majiteľom.
U nás pripúšťame kozy v októbri – novembri, aby pôrody boli v apríli – máj, do teplejšieho počasia. Koza je gravidná 145 až 155 dní, najčastejšie rodí okolo 150 dňa.
AN koza by sa mala zaradiť do plemenitby vo veku minimálne 9 mesiacov a hmotnosť by mala mať minimálne 3/4kg váhy svojej matky.
Kozlíci sa zaraďujú do plemenitby vo veku minimálne 5 mesiacov a mal by vážiť minimálne v túto dobu 35 kg.
Od roku 2015 platí upresnenie požiadavky na váhu plemenných valerián podľa ich veku v čase klasifikácie. Minimálna hmotnosť:
5 mesiacov – 35 kg, 7 mesiacov – 38 kg, 10 mesiacov – 45 kg, 12 mesiacov – 55 kg, nad 15 mesiacov – 60 kg
Pôvod - 100% (od 95% zaokrúhlené na 100%). Vek v čase klasifikácie minimálne 5 mesiacov a maximálne 18 mesiacov veku. Matka vydojené ER alebo E.
Kozy vo väčšine prípadov, rodia bez pomoci. Prvničky väčšinou porodia dvojčatá. Pri druhom a ďalších pôrodoch to bývajú trojčatá aj štvorčatá.
Po pôrode je dobré skontrolovať odstreknutím mlieka, či sú mliečne kanáliky voľné a dohliadnuť aby sa kozľatá čo najskôr napili, pretože krátko po pôrode má mledzivo obsiahnuté v mlieku najsilnejšie účinky na vytvorenie imunity kozliat.
Kozlíci sa odstavujú vo veku troch mesiacov, po tejto dobe sú už nebezpečne plodní a mohli by oplodniť aj matku, čo je nežiaduce.
Kozičky môžu zostať pod kozou dlhšie, ale po troch mesiacoch sa tiež môžu odstaviť, napríklad za účelom predaja.
V druhom mesiaci života majú kozľatá už dostatočne vyvinuté predžalúdky a môžu prijímať pevnú potravu.
Každý chovateľ kôz ich kŕmia inak. U nás sa osvedčilo ponúknuť kozám seno aj v pastierskej sezóne, je to jednoducho prežúvavec a seno slúži blahodárne na trávenie! Pozor seno sa nesmie kŕmiť čerstvé, musí sa uskladniť minimálne dva mesiace. Ony si samy vezmú toľko sena, že im potom ani mokrá pastva nerobí žiadne problémy – zažívacie. Dostatok pastvy, čerstvá pitná voda, kamenná soľ (himalájska ružová) a mineralizovaný liz (meď, selén, zinok) sú samozrejmosťou.
U nás navyše kŕmime kozy špeciálnou granulovanou doplnkovou kŕmnou zmesou pre kozy. Ďalej je možné kozám podávať v rozumnom množstve ovocie, zeleninu, obilniny - ideálne krčené.
Pretože sa jedná o mliečne plemeno a teda vyžadujeme na kozách nádoj mlieka, tak stláčané obilniny a cukrovarnícke rezne a ďalšiu energiu odporúčam podávať! Tiež je dobré podať minerálnu zmes na doplnenie minerálov a stopových prvkov do organizmu zvierat. My podávame po pôrodoch popôrodný nápoj, je to zdroj všetkého čo koza potrebuje po pôrodnej únave.
Veľkým nešvárom v chove kôz je podávanie akéhokoľvek pečiva v akomkoľvek množstve. Pri kŕmení aj dobre usušeným pečivom, môže dôjsť veľmi ľahko k acidóze bachora, ktorá zastaví činnosť bachora a následkom toho môže dôjsť aj k úhynu zvieraťa. Je potrebné kozy pomaly naučiť na podávanie pečiva a iba ako maškrtu v malom množstve, rovnako je to s ovocím.
Dbajte na informovanosť aj ľudí z okolia, aby vám kozy nekŕmili niečím nevhodným.
Pokiaľ chcete kozám podať mlsok, tak radšej nakrájajte jablko či mrkvu.
Pri vlastnom nákupe prvých kôz, si rozmyslite, či chcete odchovávať kozlí alebo chcete len niekoľko kôz na vypásanie a pre radosť. Ak neuvažujete o odchove, tak odporúčam zaobstarať minimálne dva a radšej viac kastrovaných valeriány, ktoré nezapáchajú, sú v pohode a maznáčikovia.
V žiadnom prípade by ste nemali chovať jednu kozu či valeriány. Nebude v pohode, bude mečať a hľadať parťákov, je to stádové zviera a potrebuje spoločnosť.!
Ďalšou výhodou je nízka nákupná cena valeriány nevhodných do ďalšieho chovu, bez preukazu o pôvode.
Naopak, keď budete chcieť aj odchovávať kozliat, potom musíte nakúpiť valeriány so štátnym registrom plemenníka alebo jazdiť pripúšťať kozy práve k takému valeriány. Tak je nastavená legislatíva.
Vo väčšine chovov kôz, je prax taká, že sa pripúšťa capom bez štátneho registra plemenníka. Dokonca sa niekde pripúšťa rovnakým capom aj jeho vlastné dcéry! TO NEODPORÚČAM.
Veterinárna starostlivosť
Základná veterinárna starostlivosť spočíva v ošetrovaní paznechtov a odčervení.
Pri paznechtoch je to jednoduché, minimálne 2× do roka vykonám kontrolu a následnú korektúru ostrihaním prerastenej rohoviny. Frekvencia korekcie je daná povrchom na ktorom sa kozy prevažne pohybujú a tiež na genetike konkrétneho zvieraťa. Niektoré kozy sa musia strihať častejšie.
S odčervením je to už zložitejšie v tom, že každý to rieši podľa svojho, či podľa odporúčania veterinárneho lekára. U nás vykonávame 3× do roka koprologický rozbor bobkov a na základe výsledku pristúpime k odčerveniu patričným prípravkom s konkrétnou účinnou látkou. Preparáty je potrebné striedať, aby nevznikla rezistencia. Príliš častým odčervením bez rozboru, sa tiež vytvárajú rezistentné kmene červov, na ktoré je potom odčervovacia látka neúčinná.
Kozy sa vyznačujú vynikajúcimi výnosmi mlieka ale aj vysokou plodnosťou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 200 – 220%, s odchovom minimálne 180%.
Produkcia mlieka za laktáciu je 1000 - 1500 l, denná produkcia 4-6 l, s vysokým obsahom tuku (4,8%) a bielkovín (4,4%).
Najvyššia zaznamenaná produkcia mlieka za laktáciu pri Anglonubijskej koze bola 2 531 kg a najvyššia denná nadoja 8,25 kg.
Mlieko je bez typického kozieho zápachu a príchuti. Je ideálny na výrobu syrov a všetkých mliečnych výrobkov.
Popri vysokej mliečnej produkcii sú jedinci tohto plemena veľmi dobre nasvalení a majú dobrú intenzitu rastu porovnateľnú napr. s búrskou kozou, ktorá je považovaná za špeciálne mäsové plemeno.
Živá hmotnosť kozliat vo veku 70 dní je 18 kg. Priemerný denný prírastok pri odchove kozliat je min. 200 až 220 g.
Ideál je čulé, zdravé a dobre stavané zviera, štvorcového rámca s prirodzenou schopnosťou reprodukcie a výbornej mliečnej úžitkovosti, s vysoko hrdo nesenou hlavou a majestátnym držaním tela.
HLAVA - krátka, vzdialenosť od lícnej kosti k temenu hlavy je rovnaká ako vzdialenosť od mulce k čeľustnému kĺbu. Hlava je nesená vysoko, výrazný klabonos, jeho pokrivenie je neprípustné.
OČI - stredne veľké, šikmo a široko posadené, mandľové farby, ktorá dodáva povýšený výraz.
Uši – dlhé a zvislé, posadené nízko na hlave, široké a otvorené, presahujúce dĺžku mulce.
HUBA – zuby by sa mali dotýkať ďasná hornej čeľuste. Predkus by nemal byť penalizovaný za predpokladu, že zuby nie sú z vonku viditeľné.
KRK - dlhý a jemný, bez príveskov.
ROHY – pokiaľ sú rohy, musia byť posadené široko od seba a stáčať sa dozadu bez vonkajšieho vybočenia. Odrohovanie je štandardom povolené.
HRUDNÍK – kohútik by mal byť vysoký, pliecko jemné a výrazné, plynule prechádzajúce do tela, hrudník široký a priestranný. Predné končatiny rovné, podsadené priamo pod zviera, o niečo dlhšie ako je hĺbka hrudníka. Spenky krátke a priame.
TELO – dlhé a rovné, zadok môže byť mierne vyšší ako kohútik za predpokladu, že nedôjde k zakriveniu chrbtice.
Chvost – krivý chvost nie je ideálny.
NOHY – primerané k štruktúre kostry, rovnomerne zauhlené k úrovni držania tela.
Srsť - krátka a jemná, bez dlhých chlpov.
VEMENO – guľovitého tvaru so širokou základňou, hodvábne a mäsité. Z prednej časti by malo byť dostatočne rozšírené a nezvislé, polovice nijako výrazne neoddelené. Lusky symetrické, dostatočne vzdialené od seba, smerujúce mierne vpred, nie veľmi veľké a nevzhľadné a mali by byť jasne odlíšiteľné od vemena. Celé vemeno musí byť veľké a výrazné.
FARBA – farba a znaky sú nepodstatné.
VÝŠKA – priemer – cap 90 cm, koza 80 cm, jedno z najvyšších plemien
Táto koza bola vyšľachtená v 19. storočí na britských ostrovoch krížením anglických, blízkovýchodných a severoafrických kozích plemien. Pre Anglonubijské kozy je charakteristická klabonosá hlava a široké zvislé dlhé uši.
Povahou je Anglonubijská koza veľmi inteligentný aristokrat.
Na vzniku Anglonubijských kôz sa podieľalo indické plemeno Jumna pari, egyptské Zairaibi, Chitral z Pakistanu a anglické mliečne plemená. Krížencov týchto plemien v roku 1893 nazvali Anglo-nubijské kozy.
V roku 1910 bolo plemeno Anglonubojská koza vo Veľkej Británii zapísané do plemennej knihy.
Nnubijka je veľkého telesného rámca s pevnou konštitúciou, na vysokých nohách, s typickou klabonosou hlavou a širokými zvislými uši.
Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Rohaté kozy majú rohy nasadené široko od seba, smerujúce dozadu a nemali by vybočovať von. Je u nich tiež bezrohosť a povolené odrohovanie.
Krk kôz je bez príveskov.
Chrbát je rovný a dlhý, v kríži môžu byť mierne vyššie ako v kohútiku.
Vemeno je pologuľovité jemné so širokou základňou.
Polovky nie sú výrazne oddelené.
Srsť majú krátku, jemnú, u Anglonubijských capov sa môžu vyskytovať aj dlhšie chlpy, sfarbenie je u oboch pohlaví nejednotné.
Medzi Anglonubijskými kozami sa vyskytujú jedinci bielej, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej až čiernej farby, prípadne aj strakaté, alebo maskáčové a „plesnivé“.
Živá hmotnosť Anglonubijských kôz, pri priemernej výške v kohútiku 80 cm, je 60-80 kg, Anglo-nubijských capov s priemernou výškou v kohútiku 90 cm je 90-100 kg.
V niektorých chovoch sa vyskytujú aj robustnejší jedinci tohto plemena, kozy dosahujú hmotnosť 110 kg a capu až 140 kg.
Okrem Anglicka sú Anglo-nubijské kozy rozšírené v Írsku, Austrálii, Kanade, USA, Južnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe.
Ustajnenie kôz.
Veľkosť chlievika je daná predpokladaným počtom chovaných zvierat. Ak uvažujeme aj o valeriány, musíme počítať s tým, že okrem pripúšťania ho budeme mať oddeleného alebo sa zmierime so skutočnosťou, že sa nám budú kozľatá rodiť v akúkoľvek ročnú dobu, čo nie je optimálne. Odporúčaná veľkosť chlievika je 1,5 m2 na zviera a 2,5 m2 pre kozu s kozľami.
Kozám stačí prístrešok proti dažďu, slnku a vetru. Kozy zle znáša vlhko a prievan. Pre zimné obdobie je lepšie uzatvárateľný chlievik, ktorý zatváram hlavne na noc.
U nás sú všetky kozy v spoločnom chlieviku, len v období pôrodov, má každá koza svoj box o veľkosti 2× 2 m, tak aby mali svoj pokoj na pôrod a prvé dni po pôrode. Keď sú kozľatá v poriadku, tak idú po dvoch dňoch zase do spoločného chlievika s možnosťou vonkajšieho výbehu. Kozlíci majú u nás vlastný dvojdomček s oddelenými výbehmi. Počas roka sú plemenníci v tomto priestore.
Kozlíci sa môžu aj prať, keď vidia a cítia rozprskané (októbrové) kozy. Mladí valeriány tiež odchádzajú po odstave do tohto priestoru. Sú tu do bonitácie, po ktorej odchádzajú k novým majiteľom.
U nás pripúšťame kozy v októbri – novembri, aby pôrody boli v apríli – máj, do teplejšieho počasia. Koza je gravidná 145 až 155 dní, najčastejšie rodí okolo 150 dňa.
AN koza by sa mala zaradiť do plemenitby vo veku minimálne 9 mesiacov a hmotnosť by mala mať minimálne 3/4kg váhy svojej matky.
Kozlíci sa zaraďujú do plemenitby vo veku minimálne 5 mesiacov a mal by vážiť minimálne v túto dobu 35 kg.
Od roku 2015 platí upresnenie požiadavky na váhu plemenných valerián podľa ich veku v čase klasifikácie. Minimálna hmotnosť:
5 mesiacov – 35 kg, 7 mesiacov – 38 kg, 10 mesiacov – 45 kg, 12 mesiacov – 55 kg, nad 15 mesiacov – 60 kg
Pôvod - 100% (od 95% zaokrúhlené na 100%). Vek v čase klasifikácie minimálne 5 mesiacov a maximálne 18 mesiacov veku. Matka vydojené ER alebo E.
Kozy vo väčšine prípadov, rodia bez pomoci. Prvničky väčšinou porodia dvojčatá. Pri druhom a ďalších pôrodoch to bývajú trojčatá aj štvorčatá.
Po pôrode je dobré skontrolovať odstreknutím mlieka, či sú mliečne kanáliky voľné a dohliadnuť aby sa kozľatá čo najskôr napili, pretože krátko po pôrode má mledzivo obsiahnuté v mlieku najsilnejšie účinky na vytvorenie imunity kozliat.
Kozlíci sa odstavujú vo veku troch mesiacov, po tejto dobe sú už nebezpečne plodní a mohli by oplodniť aj matku, čo je nežiaduce.
Kozičky môžu zostať pod kozou dlhšie, ale po troch mesiacoch sa tiež môžu odstaviť, napríklad za účelom predaja.
V druhom mesiaci života majú kozľatá už dostatočne vyvinuté predžalúdky a môžu prijímať pevnú potravu.
Každý chovateľ kôz ich kŕmia inak. U nás sa osvedčilo ponúknuť kozám seno aj v pastierskej sezóne, je to jednoducho prežúvavec a seno slúži blahodárne na trávenie! Pozor seno sa nesmie kŕmiť čerstvé, musí sa uskladniť minimálne dva mesiace. Ony si samy vezmú toľko sena, že im potom ani mokrá pastva nerobí žiadne problémy – zažívacie. Dostatok pastvy, čerstvá pitná voda, kamenná soľ (himalájska ružová) a mineralizovaný liz (meď, selén, zinok) sú samozrejmosťou.
U nás navyše kŕmime kozy špeciálnou granulovanou doplnkovou kŕmnou zmesou pre kozy. Ďalej je možné kozám podávať v rozumnom množstve ovocie, zeleninu, obilniny - ideálne krčené.
Pretože sa jedná o mliečne plemeno a teda vyžadujeme na kozách nádoj mlieka, tak stláčané obilniny a cukrovarnícke rezne a ďalšiu energiu odporúčam podávať! Tiež je dobré podať minerálnu zmes na doplnenie minerálov a stopových prvkov do organizmu zvierat. My podávame po pôrodoch popôrodný nápoj, je to zdroj všetkého čo koza potrebuje po pôrodnej únave.
Veľkým nešvárom v chove kôz je podávanie akéhokoľvek pečiva v akomkoľvek množstve. Pri kŕmení aj dobre usušeným pečivom, môže dôjsť veľmi ľahko k acidóze bachora, ktorá zastaví činnosť bachora a následkom toho môže dôjsť aj k úhynu zvieraťa. Je potrebné kozy pomaly naučiť na podávanie pečiva a iba ako maškrtu v malom množstve, rovnako je to s ovocím.
Dbajte na informovanosť aj ľudí z okolia, aby vám kozy nekŕmili niečím nevhodným.
Pokiaľ chcete kozám podať mlsok, tak radšej nakrájajte jablko či mrkvu.
Pri vlastnom nákupe prvých kôz, si rozmyslite, či chcete odchovávať kozlí alebo chcete len niekoľko kôz na vypásanie a pre radosť. Ak neuvažujete o odchove, tak odporúčam zaobstarať minimálne dva a radšej viac kastrovaných valeriány, ktoré nezapáchajú, sú v pohode a maznáčikovia.
V žiadnom prípade by ste nemali chovať jednu kozu či valeriány. Nebude v pohode, bude mečať a hľadať parťákov, je to stádové zviera a potrebuje spoločnosť.!
Ďalšou výhodou je nízka nákupná cena valeriány nevhodných do ďalšieho chovu, bez preukazu o pôvode.
Naopak, keď budete chcieť aj odchovávať kozliat, potom musíte nakúpiť valeriány so štátnym registrom plemenníka alebo jazdiť pripúšťať kozy práve k takému valeriány. Tak je nastavená legislatíva.
Vo väčšine chovov kôz, je prax taká, že sa pripúšťa capom bez štátneho registra plemenníka. Dokonca sa niekde pripúšťa rovnakým capom aj jeho vlastné dcéry! TO NEODPORÚČAM.
Veterinárna starostlivosť
Základná veterinárna starostlivosť spočíva v ošetrovaní paznechtov a odčervení.
Pri paznechtoch je to jednoduché, minimálne 2× do roka vykonám kontrolu a následnú korektúru ostrihaním prerastenej rohoviny. Frekvencia korekcie je daná povrchom na ktorom sa kozy prevažne pohybujú a tiež na genetike konkrétneho zvieraťa. Niektoré kozy sa musia strihať častejšie.
S odčervením je to už zložitejšie v tom, že každý to rieši podľa svojho, či podľa odporúčania veterinárneho lekára. U nás vykonávame 3× do roka koprologický rozbor bobkov a na základe výsledku pristúpime k odčerveniu patričným prípravkom s konkrétnou účinnou látkou. Preparáty je potrebné striedať, aby nevznikla rezistencia. Príliš častým odčervením bez rozboru, sa tiež vytvárajú rezistentné kmene červov, na ktoré je potom odčervovacia látka neúčinná.
Kozy sa vyznačujú vynikajúcimi výnosmi mlieka ale aj vysokou plodnosťou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 200 – 220%, s odchovom minimálne 180%.
Produkcia mlieka za laktáciu je 1000 - 1500 l, denná produkcia 4-6 l, s vysokým obsahom tuku (4,8%) a bielkovín (4,4%).
Najvyššia zaznamenaná produkcia mlieka za laktáciu pri Anglonubijskej koze bola 2 531 kg a najvyššia denná nadoja 8,25 kg.
Mlieko je bez typického kozieho zápachu a príchuti. Je ideálny na výrobu syrov a všetkých mliečnych výrobkov.
Popri vysokej mliečnej produkcii sú jedinci tohto plemena veľmi dobre nasvalení a majú dobrú intenzitu rastu porovnateľnú napr. s búrskou kozou, ktorá je považovaná za špeciálne mäsové plemeno.
Živá hmotnosť kozliat vo veku 70 dní je 18 kg. Priemerný denný prírastok pri odchove kozliat je min. 200 až 220 g.
Ideál je čulé, zdravé a dobre stavané zviera, štvorcového rámca s prirodzenou schopnosťou reprodukcie a výbornej mliečnej úžitkovosti, s vysoko hrdo nesenou hlavou a majestátnym držaním tela.
HLAVA - krátka, vzdialenosť od lícnej kosti k temenu hlavy je rovnaká ako vzdialenosť od mulce k čeľustnému kĺbu. Hlava je nesená vysoko, výrazný klabonos, jeho pokrivenie je neprípustné.
OČI - stredne veľké, šikmo a široko posadené, mandľové farby, ktorá dodáva povýšený výraz.
Uši – dlhé a zvislé, posadené nízko na hlave, široké a otvorené, presahujúce dĺžku mulce.
HUBA – zuby by sa mali dotýkať ďasná hornej čeľuste. Predkus by nemal byť penalizovaný za predpokladu, že zuby nie sú z vonku viditeľné.
KRK - dlhý a jemný, bez príveskov.
ROHY – pokiaľ sú rohy, musia byť posadené široko od seba a stáčať sa dozadu bez vonkajšieho vybočenia. Odrohovanie je štandardom povolené.
HRUDNÍK – kohútik by mal byť vysoký, pliecko jemné a výrazné, plynule prechádzajúce do tela, hrudník široký a priestranný. Predné končatiny rovné, podsadené priamo pod zviera, o niečo dlhšie ako je hĺbka hrudníka. Spenky krátke a priame.
TELO – dlhé a rovné, zadok môže byť mierne vyšší ako kohútik za predpokladu, že nedôjde k zakriveniu chrbtice.
Chvost – krivý chvost nie je ideálny.
NOHY – primerané k štruktúre kostry, rovnomerne zauhlené k úrovni držania tela.
Srsť - krátka a jemná, bez dlhých chlpov.
VEMENO – guľovitého tvaru so širokou základňou, hodvábne a mäsité. Z prednej časti by malo byť dostatočne rozšírené a nezvislé, polovice nijako výrazne neoddelené. Lusky symetrické, dostatočne vzdialené od seba, smerujúce mierne vpred, nie veľmi veľké a nevzhľadné a mali by byť jasne odlíšiteľné od vemena. Celé vemeno musí byť veľké a výrazné.
FARBA – farba a znaky sú nepodstatné.
VÝŠKA – priemer – cap 90 cm, koza 80 cm, jedno z najvyšších plemien